Hudba jary, alebo Keď už nie Morenu

Autor: Michal Matúšov | 24.3.2010 o 10:03 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  911x

Ráno som vstal a pozrel z okna. Vzduch bol chladný ale nie ostrý, Slnko žiarilo ale nepripekalo. Už nebola zima, ešte nebolo leto. Nie len podľa kalendára ale popravde začala jar. Tak oslavujem hudbou jary.


Quantcast

Táto zima mala svoje čaro. V Brne napadli haldy snehu (čo vraj nezvykne), na Silvestra som na 2 mesiace ochorel a nikdy sa nedalo poriadne vyvetrať (na intráku obzvlášť dôležité...). Preto niet divu, že som sa zaradoval každému, hoc len krátkemu, otepleniu. Jednému, niekedy dvom, dňom keď som si namiesto čapice mohol zobrať šiltovku a neprísť o uši.

Ale skončí sa každá zima a tak som sa dočkal aj ja. Zrazu, akoby zázrakom, sa začalo oteplievať a v nedeľu tu jar už bola. Nie len podľa teploty, aj Slnko nám to oznámilo svojim víťazným prechodom cez svetový rovník aby sa opäť pozrelo na severnú pologuľu. Týmto počinom vyšlo presne na východe a zapadlo presne na západe, deň bol rovnako dlhý ako noc a odteraz sa dni budú predlžovať. Nastala jarná rovnodennosť. V životoch našich predkov to bol sviatočný deň, významná udalosť na ktorú sa tešili snáď celú zimu. Udalosť keď sa vyrobila slamená postava Morana, symbolizujúca zimu, a pri slávnostnej ceremónii po prenesení cez dedinu sa spálila z hodila do potoka alebo rieky. Obdobie Moreny vystriedalo obdobie Vesny.

Teraz si príchod jari uvedomujeme viac/menej len krátkou informáciou v telke alebo novinách a zmenou času na letný (28.3.). Vykurované domy, autá a neustále otvorené hyper-super-mega-markety spôsobujú, že zima je len niečo ako týždeň dažďa. Tiež bývajú zimy teplejšie ako kedysi. Pamätám si keď sneh napadol aj vyše týždňa pred Vianocami a boli ho také kopy, že sme sa mohli sánkovať, bobovať a snehu stále bolo. Teraz sa tešíme už z malého poprašku na štedrý deň, ktorý vydrží len silou vôle a o dna dni je už iba spomienkou na atmosféru sviatkov. Stará mama tiež vraveli, že za mlada museli niekedy až požiarnici ľad rozbíjať v potoku lebo by mosty zrúcal, teraz je zamrznutý akurát v januári aj to sa po ňom nedá dlho chodiť. Smutné je, že ľadovce v horách a na póloch Zeme sa tiež zmenšujú, ale to už iste viete.

Znalci ľudových piesní by isteže vedeli nájsť príklady múdrosti predkov v piesňach a zvykoch. Ja sa nanešťastie nevyznám dobre preto to nechávam na diskusiu. Pridávam však piesne súčasné, slovenské nie len jazykom ale aj tématikou, obsahom a hudobným prejavom. Založené na našich koreňoch ale prežité v dobe terajšej. O Žiarislavovi som u už písal v článku o novom videu k piesni Stúpaj, stúpaj. Táto pieseň pochádza z albumu Bytosti hore a nahral ju so svojou skupinou pod spoločným menom ŽiariSlav a Bytosti. Keďže nahrávali viacerí tak aj zvuk je odlišný od predchádzajúcich sólových albumov, napríklad krásnym trávnicovým ženským hlasom a viachlasmi viacerých ľudí. Album je plný prírodných výjavov, radosti zo života v lese a v neposlednej rade aj slov, ktorým súčasný nezasvätení človek až tak nerozumie. Kto nečítal Dobšinského (alebo komu ho nečítali) asi nepochopí dôležitosť Slncového koňa, kto nepozná starú slovanskú mytológiu asi nebude vedieť kto sú Živa, Rod, Svarog, ... Kto nebol v dobrovoľníckom hnutí neprijme tak bytostne slová "Prebudia sa vedomecké duše", "Už idú, už idú, už sú pripravení" a "Naši sa poberajú, horičku si nedajú". Avšak ľudia slovenskí cítia istú spriaznenosť s touto hudbou, máme ju v našom spoločenskom podvedomí, máme ju v našom myslení. Priznajme si, keď bola víchrica v Tatrách tak sme to vnímali ako víchricu cez našu obývačku, niečo čo nám rozfúkalo priamo náš domov. Toto podvedomie nám tiež bráni vyrúbať si naše lesy a vystrieľať si zver ako sa to deje na západe, cítime a vieme, že by to nebol náš domov, stali by sme sa bezdomovcami vo svojej vlasti.

Na druhej strane to nie je bežná hudba z rádia, hudba, ktorá sa bežne prezentuje ako slovenská aj keď slovenský je tak akurát jazyk. Poväčšine je to hudba zahraničných štýlov, v lepšom prípade upravená pre slovensko. Napríklad pre country je dosť typické tváriť sa ako Američan a namiesto chovu oviec na salaši pásť dobytok na nejakej obrovskej farme. Proti tomuto prieniku nebojujem, je to bežný vývoj obohacujúci obe strany (veď aj napríklad čínsky rockery spievajú pieseň s hudbou z Tota Heľpa). Chcel som len poukázať, že táto hudba je tak bytostne slovenská až znie cudzo. Škoda, vo vlastnej krajine...

Presne na jarnú rovnodennosť som na YouTube našiel celý album Bytosti hore. Prinášam ho teda sem spolu s dvoma prídavkami, klipom k Stúpaj, stúpaj a videom o svetovom mierovom pochode v ktorom je použitá hudba z albumu. Na vrchu článku som umiestnil prehrávač, ktorý používa Žiarislav na stránke vydavateľstva Diva, dajú sa tam stiahnuť piesne Jarná a Zem slovenov. Mimochodom je dosť dobré, že Žiarislavova družina využíva moderné prostriedky, okrem stránky s internetovým časopisom aj videá na YouTube a najnovšie aj Facebook. Už len aby sa registrovali na Bandzone a MySpace...

A teraz konečne pravý dôvod tohto článku, celý album Bytosti hore na vypočutie. Začiatkom jari odporúčam predovšetkým prvú pieseň Jarná a deviatu Vajané piesne. Ak si dobre pamätám tak vajana je starší názov jarnej rovnodennosti. PS: zoznam (dúfam) všetkých videí so Žiarislavom alebo jeho hudbou na YouTube je tu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odsúdili prvých exministrov. Za nástenku dostali dlhoročné tresty Janušek a Štefanov

Exministri výstavby za SNS budú jediní odsúdení za kauzu nástenkový tender.

KOMENTÁRE

Rusi majú radi teplo. Moja žena spí v ponožkách

Marc Bennetts je jedným z top pozorovateľov ruskej reality.


Už ste čítali?